Založ si blog

Adam a Eva, alebo ako vznikla láska (poviedka)

Každého z nás prenasleduje po celý život. Je nám v pätách kamkoľvek sa pohneme. Ako tieň nás stráži aj v tých najintímnejších chvíľach. Najviac zamestnáva našu myseľ. O srdci ani nehovorím. Najušľachtilejší cit, aký kedy kto pre človeka vymyslel. Päť písmeniek, ktoré dokážu zmeniť svet. Päť písmeniek, ktoré neznamenajú len slovo. LÁSKA. Ako vlastne vznikla? Ponúkam vám môj pohľad.

Darina Hamarová

Darina Hamarová

     Moji rodičia mi dali pri narodení meno Adam. Neskôr, keď som už ako tak chápal, sa mi to snažili logicky zdôvodniť. Vraj všetko začína od Adama a keďže som bol ich prvorodené dieťa, ako inak by som sa mal volať? Logické by to bolo, keby som mal nejakých súrodencov a nebol by som jedináčik. Ale takto? Čo narobíte, otec rozhodol a mamka prikývla. Najhoršie bolo, že aj moje priezvisko je Adam. Takže Adam Adam, alebo Adam na druhú, dvojitý Adam, double Adam. A aby sa na mne moji rodičia vybláznili úplne, moja mama ma porodila na Štedrý deň, dvadsiateho štvrtého decembra. Nikdy som nepochopil, ako si to ten môj otec mohol tak presne vypočítať. Všetci o ňom hovorili, že je veľký figliar a vtipkár, ale až takýto?

     Ako dieťa som nenávidel svojich rodičov. Veď čo môže byť horšie ako oslavovať narodeniny aj meniny na Štedrý deň? No povedzte, je v živote trojročného chlapca, ktorý už začína svojím malým rozumom chápať, dôležitejší deň, ako deň, v ktorý dostáva darčeky? Závidel som iným deťom, ktoré to mali krásne rozdelené. Napríklad taká Ema, moja manželka. Narodila sa v máji, meniny oslavovala koncom januára a Vianoce…tie samozrejme na Vianoce. Darčeky dostávala trikrát do roka! Ja? Raz! Pýtam sa, kde je spravodlivosť? Verte mi, neexistuje.

     Päťročný som skoro umrel. Aj za toto mohlo moje meno. Babka z maminej strany mala zvláštny zvyk. Bývala u nás a každý večer mi pred spaním čítala Bibliu.

     Vraj sú to také rozprávky, hovorila, o tom ako vznikol svet, prečo majú byť ľudia k sebe dobrí a prečo zlí ľudia ukrižovali Ježiška. Veľa som si z jej čítania nezapamätal, pretože som radšej hneď zaspal, ale veľmi ma vystrašila v jeden večer, keď mi prezradila veľké tajomstvo. Podľa tej múdrej knižky ženy pochádzajú, a teraz sa podržte, z Adamovho rebra. Najskôr teda Boh stvoril Adama a neskôr, aby Adamovi nebolo samému smutno, vybral mu rebro a vymodeloval z neho Evu! Viac mi nebolo treba. V noci, keď babka odišla, som si pod prikrývkou potajomky počítal rebrá. Jasné, zakaždým mi vyšlo, že mi jedno chýba.

    Ráno som si v škôlke všimol, že dievčat s menom Eva je viac ako jedna. Veľmi som sa vyľakal. Potreboval som istotu, ako to vlastne so mnou je. S najlepšou kamarátkou Rebekou sme sa ukryli na záchode, tam som si zdvihol tričko a ona mi svojimi malými detskými prstíkmi behala po rebrách. Šteklilo to, ale čo človek nevydrží kvôli pravde.

     „Koľko chýba?“ pošepky som sa netrpezlivo pýtal.

     „Asi veľa,“ napodobila ma a tiež šepkala, „ale ja neviem koľko ich má byť.“

    „Hm, baba! Vy ženy, neviete nič,“ rozčuľoval som sa, presne ako môj dedko, keď sa hneval na babku.

    „Hlavne, že vy muži viete všetko,“ durdila sa Rebeka dospelácky.

    „No. Vieme. Keby si sa vyznala v počtoch, tak zistíš, že v triede máme tri Evy. Logicky musím mať o tri rebrá menej,“ matematicko filozoficky som zdôvodňoval svoj výpočet.

     Moja kamarátka s obdivom vyvalila na mňa svoje veľké čierne oči, z ničoho nič sa postavila na špičky a pobozkala ma na líce.

     „Ty si taký múdry! Budem tvoja frajerka, chceš?“ sprisahanecky na mňa žmurkla.

     Po jej slovách som doslova podrástol. Tá nešikovná pusa na líce ma pálila ešte niekoľko rokov.

      „Mami! Býva v našom paneláku ešte nejaká teta, čo sa volá Eva?“ pred večerou som doma ďalej pátral po záhade mojich rebier.

     „Počkaj,“ mama, motajúca sa okolo sporáka a hrncov, sa zamyslela, „nó, v našom vchode sú dve.“ Mama vždy niečo varila. Od rána do noci. Ak práve nebola v robote alebo nesmoklila pre nejakej telenovele. Len som nechápal pre koho, keď sme boli len traja, ona a ja s otcom.

     „Dve? Potom dve plus tri, to je…“ počítal som na prstoch, „to je päť.“ Víťazoslávne som sa na ňu pozrel.

     „Výborne. To vás v škôlke učia tak dobre rátať?“ rozplývala sa nad mojimi matematickými schopnosťami.

     „Ale mami! Žiadna škôlka, mňa učí dedo. Už dávno,“ rýchlo som odvetil a ešte rýchlejšie som sa stratil z jej dosahu. Nemal som vôbec náladu na nejaké siahodlhé rozhovory, keď mi hrozila hnusná smrť. Podľa analýzy, ktorá mi vŕtala v hlave, ma onedlho čakal koniec môjho mladučkého života. Ak boli v našom vchode dve Evy a náš panelák mal ďalších sedem vchodov, potom onedlho…fúú, zbledol som a vystrašene vybehol po schodoch do podkrovia, kde som mal svoju izbu.

     Tam som si odostlal svoju posteľ, prezliekol som sa do pyžama, zhasol svetlo a vkĺzol som pod prikrývku. Vrchný diel pyžama som si vyhrnul až po prsia, ruky som vystrel pozdĺž tela a so zaťatými zubami som bol rozhodnutý čakať, kým Pán Boh nepríde ku mne po ďalšie rebro, aby vymodeloval ďalšiu Evu.

     Zrazu som mal pocit, ako keby ani iné ženské meno nebolo v kalendári. Nechápal som, ako taký starý pán dokáže uskutočniť takýto zázrak, teda z tak malého rebra urobiť veľkú ženu, ako bola naša suseda z tretieho poschodia, ktorá podľa nášho dedka musela vážiť prinajmenšom tonu a k obedu zhltnúť minimálne stehno z kravy, ale nedávno v telke ukazovali kúzelníka, či čo to bol, a ten z malého čierneho klobúka vytiahol veľkého bieleho zajaca. Takže podľa mňa sa to dalo. Pán Boh musel byť veľmi múdry  a šikovný ujo. Stvoriť svet za šesť dní nikto po ňom nedokázal. Ale sa aj narobil, keď  siedmy deň už len ležal
a musel oddychovať. Ako ja v tej chvíli. Len som ležal a čakal, no nikto neprichádzal. Hm, nikto. Prišla. Moja mama.

     Najskôr na mňa volala zdola spod schodov: „Adam, poď sa navečerať!“

     Večerať?! Teraz?! Keď má prísť taká, pre môj život dôležitá návšteva? Just nebudem jesť, trucoval som potichu a naďalej zostával v polohe čakajúceho. Mame to nedalo a prišla hore. Zažala svetlo a vyľakane zalomila rukami.

     „Adamko! Ty ležíš? Nebodaj si chorý?“

     Pristúpila ku mne a položila mi otvorenú dlaň na čelo.

     „Teplotu nemáš,“ skonštatovala.

     „Bolí ťa bruško?“ všimla si vyhrnutú pyžamovú košeľu.

     „Nie! Choď preč!“ reagoval som podráždene a vyháňal som ju.

     Od nervozity som sa celý spotil. Čo ak práve teraz príde Pán Boh po rebro a mňa nájde v tejto chúlostivej situácii? Od hanby by som sa prepadol.

     „Pôjdem, ale ty so mnou. Naješ sa a môžeš si robiť, čo len chceš. Hoci aj spať. Len si musíš najskôr umyť zuby,“ mama, keď chcela, vedela byť veľmi prísna. Oveľa prísnejšia ako otec.

     Voľky, nevoľky som sa musel podvoliť jej neprimeranému nátlaku. Vyhrabal som sa z postele a zišiel s rodičovskou autoritou do kuchyne. V ten večer, ani v žiadny ďalší, nikto neprišiel. Márne som čakal. Zrejme si Pán Boh našiel iného Adama pre svoj koníček vyrábať nové Evy.

12747364_969934299727942_6488742157037115614_o-1024x576

     Až o niekoľko rokov neskôr som zistil ako to v skutočnosti s tým Adamovým rebrom bolo. Pán Boh naozaj vzal Adamovi rebro a stvoril svoj najúžasnejší výtvor, aký sa mu kedy podaril. Ženu. Dokonalú krásu so všakovakými zaobleniami a zákutiami, ktoré do zbláznenia zamestnajú hlavu každému mužovi. Aj preto sa každý muž cíti byť nedokonalým a hľadá svoje rebro, svoju Evu. A verte mi, nájde ju, hoci by bola schovaná medzi tisíckou iných žien. Jeho srdce ho k nej privedie. Nepoznám lepší a dokonalejší navigačný prístroj. Stačí ak sa „Adam“ k svojej „Eve“ priblíži a maličký aparát ukrytý kdesi za hrudnou kosťou začne búšiť ako splašený.

     „Pozor, pozor! Akútne nebezpečenstvo nákazy láskou je nablízku!“ oznamuje do mozgového centra. Neskoro. „Adamovi“ horia uši, trasú sa mu kolená a jazyk sa mu začína pliesť, ako po vypitej fľaši vína, nedokáže zo seba vydať ani jednu hlásku. Túži len po jednom. Byť „Eve“ neustále nablízku, cítiť jej vôňu, môcť sa jej dotknúť, hoci len náhodou, počuť ju smiať sa.

     Boh dlho premýšľal ako potrestá Adama za jeho márnomyseľnosť a samoľúbosť. Najskôr si myslel, že bude stačiť, keď vytvorí jeho náprotivok, Evu…ale Adam vyzrel aj na tento fígeľ starého pána. No nebol by to Pán Boh, keby si aj s týmto neporadil.

     Vymyslel lásku. Spaľujúcu, zničujúcu pre toho, kto ju zneužil, ale povznášajúcu a dych berúcu, pre toho kto si ju zaslúžil. Stvoril cit, bez ktorého sa nedá žiť, nedá dýchať. Cit, ktorý dáva ľuďom krídla, odvahu biť sa s nekonečnom, ktorý núti človeka byť lepším, krajším. Láska je ten najúžasnejší vynález, aký sa Pánu Bohu podaril a on sa tam hore smeje tým svojim šibalským úsmevom, aký ťažký rébus pre nás ľudí vymyslel. Bez lásky sa nedá žiť. Ak to niekto tvrdí, je hlupák.

Dobre to vymyslel ten starý pán tam hore. Spolu s Evou vznikla láska. Najkrajší cit akého sú muž a žena schopní.

Darina Hamarová (autorka je učiteľka a spisovateľka, autorka kníh Slzy muža, Životom nekráčam sama, Ruleta života a Slzy anjela)

 

Rozchod (poviedka)

06.12.2017

„Kam teraz pôjdeš?" opýtala sa ho. Stála vo dverách spálne, opretá o zárubňu a nervózne sa pohrávala s gombíkom na svetri. „Neviem," odpovedal a pokračoval vo vyberaní si vecí zo skrine, viac »

Vynes na kopec svoje srdce

30.08.2017

Osud sa vie s človekom veľmi nepekne zahrať. Niekedy vás nechá blúdiť životom a máte problém nájsť si svoje miesto a inokedy vám nečakane uštedrí ranu, z ktorej sa dlho nedokážete spamätať. viac »

Írsko referendum interrupcie

Íri hlasovali o živote a smrti ešte nenarodených

25.05.2018 23:28, aktualizované: 23:57

O možnej zmene legislatívy týkajúcej sa potratov v Írsku sa v piatok hlasovalo už štvrtýkrát.

ukrajina, donbas, doneck

Na hranici s Ukrajinou sa koncentrujú ruské sily pre možný útok, tvrdí Kyjev

25.05.2018 22:44

Separatisti zasa tvrdia, že Kyjev zámerne eskaluje situáciu v Donbase pred blížiacimi sa futbalovými majstrovstvami sveta 2018 v Rusku.

kašper

Banskobystrického poslanca Kašpera má vydierať neznámy hacker

25.05.2018 21:38

Nezávislý krajský a mestský poslanec v Banskej Bystrici Igor Kašper podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre možné vydieranie.

Palestína Izrael Gaza protest

Protiizraelské protesty v Gaze si vyžiadali ďalších 86 zranených

25.05.2018 20:57

Počas súčasnej vlny protestov v Gaze prišlo od konca marca o život už najmenej 121 Palestínčanov.

darkahamarka

Prehrávať môžete, no prehrať nie.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 2183x
Priemerná čítanosť článkov: 728x

Autor blogu

Kategórie